Menovky
- moje slova (36)
- autizmus (20)
- recenzia (6)
- food (2)
- huda ta moja (2)
- ja a cvicenie (2)
- moda a ja (2)
- celebritník cez "ružove okuliare" (1)
štvrtok 3. júla 2014
Byť či nebyť egoista a myslieť len na seba? To je otázka
Jednym z mojich relaxov je čítanie kníh, či life-style časopisov, a potom sa svami podelím o svoj názor. Tento krát ma zaujal článok aby sme boli sebecky a bude nám lepšie. Članok bol otom ako mi ženy nedokážeme vypnuť ako by sa to dalo. Najprv ste v práci v lepšom prípade len 8hodín v horšom 12 potom prídete domov a opäť ste práci a vaše zaradenie je mama,upratovačka,umyvačka riadu, nevravím že vám vaši partneri nepomôžu ale aj tak stále myslíte na 1000vecí ktoré musíte stihnuť urobyť. Citujem "povolené alebo naopak krečovito stiahnuté svaly, pomaly stúpajúca váha, psychické problémi sú typické pre obetavé ženy ktoré chcú všetko zvládnuť a majú radi veci pod kontroloú." povedzme si ktorá znás taka nieje? Moja váha ma dnes šokovala keď mi ukazala o niečo menšiu váhu ako som čakala, no bolo to následkom skoro týždnového kašlania, nechutenstva a hodinového ležania v posteli denne. Občas alebo vždy keď nás niečo bolí nám naše telo dava varovné signály neblbni dávaj na seba pozor lebo inak dopadneš zle. Moja kamaratka nedokázala vypnuť, nedokazala prestať byť pod dennym stresom a tlakom zo strany manžela. Telo vyslalo varovný signal a to v podobe hrčky v prsníku, následovala operacia no chvalabohu bolo to negatívne, rakovina ju obyšla len tak tak. Dnešna spoločnosť je taká aká je preto musíme byť egoistky a nájsť si aspoň raz týždenne čas len pre seba na čítanie knihy vo vani či prechádzku po lese alebo pol hodinový beh či cvičenie snažiť sa odreagovať a zabudnuť na chvíľu na problémi. Ja som bola pod stresom, tlakom, asi 2mesiace došla som do štádia že som začala nosiť čierne oblečenie v mojej hlave sa rozosvietlila červená kontrolka z nápisom DEPRESIA. Mám z nej strach už raz som si týmto prešla smútok, apatia, nosenie čiernej na oblečení, na vlasoch, na nechtoch všade kde sa dá. Bojím sa opetovného pádu do tohto svinstva. Viete čo mi pomohlo kamaráti pozvali nás na oslavu 30 vypla som nemyslela som na pár hodín na deti na autizmus, na dva mesiace prázdnin, na 7ročne splácanie pôžicky na auto jednoducho som nemyslela len sa bavila, smiala som sa, trochu si vypila no bavila som sa. Stale je tu riziko depresii ale na teraz je prec.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára