17.november, nežná revolúcia, komunizmu

Spomienku na 17.november.1989 mam len jednu, pamätam si ako prišiel domov oco z práce mama sedela pri kuchynskom stole a oco jej povedal niečo také že dnes bude ten protest, má vziať kľúče a ísť štrngať na námestie. Potom sme v správach počuli že padol režim. Oco bol skeptický pamätám sa že aj pár rokov po páde komunizmu bol v ľuďoch prítomný strach, pamätam sa na pultový predaj vyjednávanie mojej mami z pravačkou aby jej predala štyri kusi deckých nočných košieľ namiesto dvoch, nato ako sme každé ráno v sobotu jedávali parky a počúvali v rádiu slovensko reláciu zákruta. Moje dectvo bolo krásne spomienky nato ako nás rodičia brávali na víkendy na dedinu,na jedenie čerešní, malín, jahôd, vozenie babkynych čerešní na trh kde ich predavala na kopanie zemiakov ja som nepociťovala strach ale bol tu. Videla som dokument kde sa jeden pán poslanec vyjadril o 17 novembri ako o formálnom presunutí moci z komunistov na druhých, keby bol tento prevrat o niečo skôr možno o dva tri roky skôr bolo by to spojené zo smrťou veľkého množva ľudí. Dobre vieme o prípadoch kedy boli ľudia zatvorený do vezenia, o prenasledovaní, o voľbách kde bol dopredu jasný víťaz. Komunizmus mal aj svoje  pozitíva a toú bola práca ktorú mal každý, mali sme svoje potraviny ktoré dnes kupujeme za ťažké peniaze lebo sú bio, pustili sme si na trh z potravinami firmy ktoré nám dávajú "odpad" firmy kde vás sledujú aj kedy idete na záchod a nadávajú vám a hovoria vám že slovensko končí Dargovom.