Prepnutie do systému - PASIVNY -

Ak máte dieťa musíte sa pripraviť na všetko na vzdorovanie, na plač, na občasne uhryznutie, či iné veci ktoré z detmi súvisia. Ak máte autistu  musíte sa pripraviť na dvojnásobný vzdor, na dvojnásobný plač, na kopance, uhriznutie, plač a ďalšie veci súvisiace s týmto ochorením.

Dnes je štvrtok a ja od pondelka bojujem z dcérou a sama zo sebou. Som tak máličko fakt len kúštik od toho aby som sa zlomila a plakala aj niekoľko desiatok minút keď nie viac ako hodinu. Už je toho namňa veľa.  V pondelok v materskom centre chytila paniku, neutíchajúci plač, sedenie pol hodiny na studených schodoch a ukľudňovanie mojej dcéry.  Večer nebol o nič lepší. O 10sme s ňou šli spať.  Ona však spať nechcela o par minút nato chytila taký hysak. Hodinu som sa ju snažila ukľudniť svokra sa snažila nám pomôcť no malo to opačný účinok. Mala na sebe nezniesla dotyk niekoho iného len môj  a ona sa ju snažila hladkať aby sa ukľudnila no dcéra to odmietala a začala ešte viac plakať. Hodinu som sa ju snažila všemožne upokojiť. Hopsa nie na fit lopte, hladkanie nožičiek a chrbatika, ležala som pri nej, dali sme jej čajik no všetko odmietala. Ja som sa prepla do systému PASÍVNY. Bola som kľudná a snažila sa nepodľahnúť plaču, panike, vzteku ako vravia češi. Keď konečne pred polnocou zaspala vzala som si diazepan a šla spať. Druhý deň nás čakala škôlka a jej odmietanie a plač pri dverách a dnes cirkus na ulici nechcela ísť za ruku, nechcela ísť domov, kričala na cele mesto, sadala na zem, kopala ma. Opäť som sa prepla do systému PASIVITY a snažila sa nepodľahnúť svojim pocitom. Dcéru nebyjem ani na verejnosti ani doma občas dostane na zadok no nosí plienky takže to ani nepociti skôr je to otom že dostala trest zato že niečo spravila zle. Kamarátka my nedávno hovorí "obdivujem ťa aká si kľudná" ale čo mam robyť na moju dcéru "výchovna na zadok" nezaberá ona bude stále vrieskať. Musím ostať kľudná dohovárať jej,snažiť sa ju presvedčiť a ak to nezaberie tak jednoducho ako dnes zobrať za ruku a ideš žiadne ústupky či prosenie. Som na svoju dcéru prísna ale mam hranice. Jedine takto si viem u svojej dcéri zyskať rešpekt a poslušnosť. Znie to hrozne ale autistovi musíte určiť hranice od začiatku v puberte či dospelosti ho nezmeníte.

Aby som sa vrátila speť k dnešku bola som pripravená že sa budem hádať ak sa nejaký „skvelý rodič, či starý rodič“ prihovorí a bude hundrať nato aká je moja dcéra nevychovaná. Úprimne moja dcéra aj keď je autistka je v mnohých ohľadoch lepšie vychovaná a lepšie sa správa ako niektoré zdravé deti. Ale ja sa začnem správať nevychovane a budem nadávať a posielať ľudí niekam, budem plakať ale budem svoju dcéru brániť.